Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči - Eva Umlauf a Stefanie Oswalt (recenzia)

Skláňam sa pre všetkými svojimi predkami, ktorí zažili toto martýrium, aj pred tebou, mamička.

Čítať knihy o 2. svetovej vojne je pre mňa vždy akýmsi odvážnym krokom priblížiť si, zaspomínať na hrôzy, čo sa stali pre pár desiatkami rokov, a ktorých som svedkom nebola, napriek tomu sa ma týkajú. Nielen mňa, ale rovnako všetkých okolo. Sú znakom toho, čo by sa už viac nemalo opakovať. No ako sa asi tak cítili tí, ktorí to prežili? Ako sa s tým museli vyrovnávať? Aké mali problémy? Vedeli sa začleniť do normálneho života? Bolo pre nich ľahké pokračovať ďalej ? Nemali žiadne zdravotné problémy?

Takýchto otázok sa nám v hlave vytvorí snáď milión a nie na každú nájdeme odpoveď. Roky sa míňajú a zároveň s nimi aj poslední svedkovia, ktorí prežili holokaust, getá, neľudské zaobchádzanie... Asi ste si mohli všimnúť, že v poslednom čase vychádza veľké množstvo kníh, ktoré sa zaoberajú zrovna týmito témami. Pohľady detí, ktoré prežili holokaust -  niektoré si naň pamätajú, niektoré menej, ale to nič nemení na tom, že prežili. Svojpomocne alebo pomocou iných. V každom však vidieť odvahu, silu prežiť, niečo v živote dokázať, zdolávať prekážky. Často vidieť, že tieto deti, muži, ženy mali obrovské šťastie. No rana na srdci sa nedá len tak zahojiť a pod úsmevom či slzami sa skrýva omnoho viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Pod maskou spokojnosti to vrie.

"Nováky boli idyla. Idyla v tieni smrti."

Eva Umlauf bola maličké dievčatko, keď sa dostala do koncentračného tábora. Narodila sa v Novákoch, kde bol plač dieťaťa veľmi zriedkavý, v gete, v ktorom sa ľudia tvárili na fotkách šťastne, pritom v srdci cítili hlboký žiaľ. Neskôr ju a jej rodinu premiestnili do Osvienčimu. Ako malé dievčatko prekonalo veľa ukrutností, chorôb, na ktoré si nespomína, no táto malá dušička živila v sebe nádej a silu bojovať voči všetkému, aj keď si to príliš neuvedomovala. 

V knihe nahliadneme do hmlistých spomienok tohto dievčatka, neskôr ženy, ale zároveň do zreteľných spomienok jej matky či iných príbuzných. I keď aj o týchto spomienkach sa dá polemizovať, nakoľko nie na všetky otázky autorka našla aj odpovede a veľa vecí aj tak ostalo naďalej skrytých či pod rúškom tajomstva.

A boh, ten vševediaci boh, sa tomu prizeral. A ja sa pýtam, ako možno bohu odpustiť, že nezasiahol? Ja mu odpustiť neviem. 

Vydávame sa spolu s autorkou pátrať po jej rodine, spoznávame príbehy ľudí v jej okolí, jej životné strasti, pády, smútok, ale zároveň lásku, silu, vzdelanosť. Ponúka nám pohľad do jej života. Počas vojny a po vojne. Prináša nám pohľad na svet rozdelený medzi Východ a Západ. Na podmienky, na ľudí, na zaobchádzanie s ľuďmi, na rôzne ľudské charaktery, na rodinu. Všetky okolnosti, ktoré formovali jej život, opisuje veľmi živo a s emóciami. Snaží sa priblížiť čitateľovi, že aj napriek tomu, čo zažila, stále sa dokázala postaviť na nohy a kráčať ďalej, hľadať svoje šťastie a hlavne nemlčať. Rozprávať o tom, čo sa stalo, ako ju to poznačilo, čo prežívala, ako sa cítila, ako pokračovala v živote.

Každú svoju spomienku opisuje s citom, láskou, pokorou a spestruje ju svojou zapálenosťou do štúdia, hľadaním rodinných príslušníkov (ich osud) či prácou, ktorá je pre ňu veľmi dôležitá.

Naše spomienky a zranenia z prenasledovania ležali mimo nášho dosahu, zapuzdrené a nedostupné. Pritom následky často vyrážali na povrch a ovplyvňovali aj náš každodenný život.

Eva je skvelý príklad ženy, ktorá zažila hrôzy vojny, holokaustu, problémy s tehotenstvom, problémy s mužmi, ale napriek tomu sa dokázala vzchopiť, vziať život do vlastných rúk, žiť ho naplno a hlavne naučiť sa so všetkým žiť, prijať to a nemlčať, pretože najhoršie, čo môžete urobiť, je mlčať, keď sa deje niečo zlé.

Pre mňa jedna z tých kníh, ktorá vôbec nie je navyše, ale krásne zapadá do kníh o 2. svetovej vojne, resp. aj o živote po vojne. Určite má svoje miesto a pri čítaní vaša duša neostane pokojná.

Odložiť minulosť však môžem až vtedy, ak sa jej postavím čelom, ak sa jej pozriem do očí a ohmatám ju. To ani zďaleka neznamená, že za ňou spravím hrubú čiaru. Odložiť minulosť znamená zmocniť sa jej, vypátrať tajomstvá a nevyjasnené otázky, ktoré hlodajú kdesi hlboko vnútri. Až keď začlením minulosť do života, budem sa môcť otvoriť súčasnosti a budúcnosti.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.

Výkrik - Nicolas Beuglet (recenzia)

Milujete fascinujúce trilery o ľudskom šialenstve a nebezpečnosti vedy? Tak ste na správnej adrese!

Kniha Výkrik je fascinujúca v tom, že napriek tomu, že má vyše 400 strán, autor si dokáže udržať vašu pozornosť, priniesť niečo nové každou stranou, spojiť vedu, vyšetrovanie a lásku, pritom vo vás vzbudiť záujem a nemať zbytočne veľa hluchých miest.

Začať čítať túto knihu je veľká výzva. Dej sa odohráva v psychiatrickej nemocnici, v ktorej zomrel pacient. O jeho smrti sa však nikto nemal dozvedieť. Mladý, neskúsený muž zavolal na políciu, ale v priebehu pár hodín zmenil svoje myšlienkové pochody.
Taktiež ani na mieste činu, či zamestnancoch niečo nie je v poriadku.
Inšpektorka sa púšťa do kolotoča lží, tajomstiev, vedy, historických objavoch, či drsných praktík, pritom musí riešiť vnútorný boj, ktorý sa týka jej manželstva či chyby, ktorú urobila v minulosti.

Na pozadí tajomstiev vyšetrovania nám autor ponúka náhľad do rôznych tém, ktoré sa nás bezprostredne týkajú. Nahliada do komplikovanosti ľudských vzťahov, do "zapálenia sa do vedy", pri ktorom sú ľudia ochotní obetovať čokoľvek či kohokoľvek, téma náboženstva, lásky, ktorá sa objaví v nie najlepšej príležitosti, téma strachu, odvahy, sily bojovať za to, čo je správne, či za niekoho, na kom nám záleží... a mnoho ďalších skrytých tém, ktoré tento príbeh neoslabujú, ale posilňujú v každej vete, v každom slove.

"To, čo človek robí najlepšie, nie je vždy to, čo je preňho najlepšie."

Autor sa sústreďuje na jednu postavu, na inšpektorku a na jej základe buduje celú spleť udalostí tejto knihy. Inšpektorka vám bude sympatická už od začiatku. Silná žena, ktorá keď nemusí, veľa nehovorí, skrýva tajomstvá, má problémy v manželstve, s ktorými sa musí pasovať každý deň, no napriek tomu je dostatočne silná a zapálená v hľadaní dôkazov, koná na vlastné riziko a nachádza v tomto zlom období aj šťastie, ktoré ju miestami až opúšťalo.

Vyšetrovanie napreduje vďaka jej skvelým inštinktom, pohotovosťou rýchlo zareagovať, hľadať súvislosti a nevzdávať sa. Jej ľúbostná linka v tomto príbehu nie je vôbec navyše, naopak je príjemným spestrením napätej situácie a dôkazu, že láska sa rodí kdekoľvek a kedykoľvek.

Príbeh je veľmi dobrý, zaujímavý a tajomný. Autor sa opiera o fyziku, čo je pre mňa oblasť, ktorá ide absolútne mimo mňa, no napriek tomu svoje poznatky, či vysvetlivky, či celkovo dôkazy dokáže podať neskutočne pútavo a zrozumiteľne, že vám kniha pripadá úplne reálna.

Linka náboženstva, ktorá je síce v tejto knihe miestami až taká skrytá v riadkoch, ale veľmi dôležitá, bola zaujímavá a filozofické myšlienky, ktoré sa od nej odvíjali, boli naozaj zaujímavé a miestami až brali dych.

Celkovo túto knihu hodnotím ako úžasný triler, ktorý si získa srdcia tých ľudí, ktorých má. Spojenie vedy, náboženstva, techniky, strachu, krutosti, zmyslu života, lásky si vás opantá, až kým knihu celú "nezhltnete". Nie je určite pre každého, ale mne osobne sa také to "psychično, filozofično" v knihách páči najviac.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju tu.

Priepasť - Jozef Karika (recenzia)

Meno Jozef Karika sa stáva čím ďalej, tým viac známym pre čitateľov. Ak aj nemilujete trilery, jeho meno vám vyskočí na rôznych stránkach kníhkupectiev a zaryje sa vám niekde v hlave.
Je to autor, ktorý sa už stal TÝM autorom, ktorého čitatelia očakávajú každý rok nejakú knihu. Ako to je/bolo v prípade Matkina či Dána.
Karika nám každou svojou knihou dokazuje, že je skvelý autor a svoje miesto v knižnom svete si zaslúži.
Priepasť je jeho najnovšia kniha, ktorá sa však trošku vymyká jeho predchádzajúcim, no napriek tomu v nej badať klasické "Karikovské" prvky.

Desím sa výšok, no priťahuje ma objatie prázdna.

Priepasť nám ponúka príbeh bývalého lezca trpiaceho panickým strachom z výšok, ktorý narazil na legendu o skalnej plošine v Tatrách, ktorá láka ľudí, aby do nej skočili. Záhadná smrť (či zachytené kamerou posledné okamihy pred smrťou, ku ktorým sa nejakým spôsobom dostal?) jedného muža ho prinúti bádať v minulosti a dozvedieť sa viac. Čoskoro odkrýva úmrtia, ktoré nie sú až také prirodzené, resp. zrejmé, ako sa zdá.
No táto zvedavosť ho veru nebude stáť málo a kruto za ňu zaplatí.

*

Kniha vás už od začiatku vtiahne do deja a vy ani nestíhate si uvedomovať a už máte za sebou 100 strán. Karika je majster v tom, že vás dokáže úplne ovládať. Jeho štýl je pútavý, tajomný, vyvolá vo vás strach, zdesenie, ale hlavne záujem dozvedieť sa viac. No po čase prišiel akýsi zlom v knihe, keď som sa miestami nudila, až som mala chuť začať čítať niečo iné.

Pochoval mi dušu, zabil ju pádom z výšky. Ukradol mi os, okolo ktorej sa všetko točilo.

Karika vo svojich knihách núti čitateľa byť aktívny, rozmýšľať, spájať súvislosti a hlavne sa báť. V tejto knihe však akoby rúcal jeho zaužívaný štýl a "presedlal" na psychologickú stránku. Veľmi dobre vykreslil, ako všetko je v našej hlave, ako sa ťažko vyrovnávame so smrťou našich blízkych, ako nás to poznačí, ako nie sme niekedy schopní čeliť realite a ako nás priťahuje niečo zakázané, tajomné.

Vo svojej knihe nielenže opisuje miesta, ktoré sú nám veľmi dobre známe, ale snaží sa nahliadnuť aj do našich ubolených či vystrašených duší. Čitateľa ťahá za nos, núti ho báť sa a každou stranou dej stupňuje. Nakoniec vás zasiahne a ani neviete ako, ostanete po prečítaní s tým typickým výrazom: To bolo čo?

Priepasť nie je obyčajná kniha, ktorá sa vám bude ľahko čítať. Čakáte od nej skvelý triler/horor, no dostanete niečo iné a vôbec nie zlé. Autor rozoberá ľudské vzťahy, myšlienky, pády, túžby, strach či až takú ľudskú naivnosť. V diele nemá hluché miesta a aj keď sa vám možno niekedy bude zdať nudný, prídu pasáže, ktoré vám vyrazia dych a vy budete potrebovať stále viac a viac nových informácií či zvratov.

V jednej mysli dunela prázdnota a pomätené cinkanie, v druhej sa spriadali plány na záchranu. Išlo o to, ktorá z nich zvíťazí. 

Nie je to autorova najlepšia tvorba/najlepší triler/horor (pre mňa stále vyhráva Strach), ale zas na druhej strane má autor skvelý potenciál napísať úžasný psychologický triler, ktorý si získa srdcia mnohých. Nepodlieha tlaku čitateľov a snaží sa vždy vytvoriť niečo nové. Zájsť hlbšie do ľudského vnútra, do skrytých túžob, či takzvaných trinástych komnát. "Hororové prvky" taktiež nemôžete očakávať, i keď sa to vo viacerých zdrojoch spomína. Nie, nie je tam nič "hororové", ale sú tam naopak situácie, vety, slová, ktoré vám zoberú dych. (Hororové v tom zmysle slova, že vo vás vyvolá strach. Klasický jednoduchý strach, že máte pocit, že už ani na les nepozriete bez toho, aby ste sa nebáli.)

V skratke sa dá kniha charakterizovať ako tajomná záležitosť, ktorá si získa svojich čitateľov, donúti vás pozrieť do svojho vnútra, núti vás rozmýšľať, vyrovnávať sa s rôznymi nástrahami, a potom na konci ostať s otvorenými ústami. I keď budete mať miestami pocit, že autorovi dochádza "šťava", na konci sa dostane do tej správnej hladiny, ktorá vás očarí.

Nevšedný príbeh, ktorý skrýva  za sebou veľké posolstvo. Nechcela som tu písať, že som mala pocit, akoby sa autor s knihou vžil, pretože neviem, či by som "trafila klinec po hlavičke", ale po zhliadnutí besedy to tu musím spomenúť, pretože áno, presne toto som cítila a autor mi to iba potvrdil.

Pre mňa výborné dielo, ktoré má svoj dôvod, myšlienku, podstatu. Mám zopár výhrad, ktoré sa týkajú iba malicherností, ale nemôžem tvrdiť, že táto kniha ma nezasiahla. Zasiahla ma až príliš a jej koniec mi vyrazil dych.

Život je súboj s bolesťou, ktorý nemôžeš vyhrať. Nakoniec podľahneš ako všetci ostatní.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme bux.sk Objednávajte tu.

Keby som ťa našla - Ava Dellairová (recenzia)

Ani pri najmenšom záblesku nádeje som neočakávala, že knižku zlhtnem do troch dní. Toto bol môj hádam tohtoročný rýchlik-rekord. Povedala som si, že si po zápočte z práva zaslúžim oddych a táto knižka mi dala oveľa viac než len obyčajný oddych. Bolo to milé spríjemnenie nočných hodín, kedy som spánok vymenila za stránky. Na tento pocit, kedy odložím prácu a školu som sa veľmi tešila dlho a táto kráska mi ponúkla ideálny relax a  potešenie. Toto bola moja odmena ako sa patrí!

Knižka KsťN rozpráva príbeh dcéry, ktorá sa rozhodne ísť hľadať svojho ocka. Jedenásťhodinová cesta do štátu, kde nikdy nebola a dokonca s fešákom, s ktorým sa pred rokom rozišla... to znie ako nálož, ktorá asi vybuchne, však? K tomuto sa však pridáva ešte jedna nálož, a to tá s jej mamou a hľadným údajne už mŕtvym ockom. Strieda sa tu pohľad Angie a jej cesty hľadania a sklamania a hádok kvôli vzťahu, no a pohľad jej mladej matky Marilyn, jej dospievania a neľahkej cesty za slobodou. Oba príbehy ma fakt dostali, pretože neboli fádne a obyčajné.

,,Záleží na uhle pohľadu, nemyslíš?... Pri pohľade z miesta, kde teraz ležím, sme tu, živí a neprehliadnuteľní."

Dej bol pútavý, ukazuje všetky tie krásne miesta v ľudskej duši, ale aj v preplnenom L.A.. Zameral sa na mladých ľudí hľadajúcich svoju cestu a na krásu lásky v zárodku, ktorá prekoná všetky vzdory. Príbeh je rozprávaný z pohľadu tretej osoby a opisuje každý z pohľadov jednotlivo. Sú oddelené kapitolovo s menšími podkapitolkami.

Nepredstavujte si však nič na štýl badmintonoej striedačky. Raz odrazí košík jedna strana a potom ďalšia. Nie nie. Aj keď sa tento príbeh odrozprávava na striedačku, ku koncu sa pohľady zlievajú a počas stavania deja sa mnohé spomienky v príbehu objavujú retrospektívne a zamiešajú tak vždy karty.

,,Keď chceš urobiť správnu vec, ale nevieš ako, urob inú správnu vec... Zdá sa mi to ako fajn prístup."

Čo sa týa postáv, tak tie boli úplne top. Bolo ich tam síce priveľa (pretože postavy z jedného príbehu krát dva) a často som sa mýlila v ktorom príbehu to vlastne som, pretože oba príbehy rozpráva jeden rozprávač a niektoré postavy sa nachádzali v oboch. No aj tak boli postavy jedinečné. Aj Sylvia, Marilynina matka, hnaná túžbou po dobrom živote; babka Rose, ktorá sa zo všetkých síl snaží postarať sa o deti svojej dcéry; no a samozrejme Angie so Samom a Marilyn s Jamesom, to boli tí, kvôli ktorým som otáčala každú stránku. Boli veselí, odhodlaní, svojskí, zábavní, akční, neposlušní a vášniví,... bola to radosť čítať aj práve vďaka nim, týmto postavám, ktoré atutorka nádherne vykreslila.

,,Chutíš ako oceán."

,,Slano?"

,,Nie. Chutíš tak, ako oceán vyzerá."

Autorka sa značne vyžívala aj v opisoch, ale ja ako správny čitateľský barbar som niektoré vetičky na konci tých najdlhších odstavcov v prvých kapitolách preskakovala, jednoducho som musela vedieť čo sa bude diať ďalej, pretože príbeh napredoval rýchlo a žiadna časť ma nenudila. Bála som sa do tejto knižky pustiť, pretože som čítala pár negatívnych recenzii, ale tak ako som sa bála, tak ma knižka očarila.

Koniec knižky ma dokonca dohnal až k slzám. Táto bomba, čo na konci vybuchla ma úplne položila. Nemôžem vám prezradiť detaily, aj keby som veľmi chcela, musíte si knižku však prečítať, pretože je originálna a prináša veľa krýsnych pohľadov na svet. Je veselá a hravá, prináša pohľady mladých zamilovaní a krásnych lások. Núti vás premýšľať a byť pozorným. Aj keď táto knižka nebola najsuperčuperúžasná, mňa si získala a určite vám ju odporúčam. Aj ako oddych a odmenu za dobre vykonanú prácu alebo za dobre napísaný test v škole ;)

Tento krásny rýchly a dojímavý príbeh sa mi páčil natoľko, že dokonca zvažujem pustiť sa aj do iných knižiek od tejto autorky. Jej štýl je ozaj akčný a lákavý a ja som zvedavá, čo ešte vymyslí.

,,Láska za to stojí, aj keď trvá iba krátko."

Za knižočku veľmi kráne ďakujeme internetovému knihkupectvu bux.sk. Objednávajte tu ;)

- Rony -

O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch - Tom Hanks (recenzia)

Toma Hanksa väčšina pozná ako herca. Herca, ktorého meno a tvár si pamätám aj ja, človek, ktorý sa o filmy moc nezaujíma.

Ako herec sa však u mňa osvedčil a jeho filmy pozná snáď každý. Teraz máme však možnosť nazrieť do jeho hlavy a objaviť jeho myšlienky, nálady, fantáziu, či spôsob, akým myslí.

Kniha O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch je naozaj nezvyčajná, ale na druhej strane veľmi pútavá. Síce je miestami dosť ťažké dostať sa do deja a hľadať zmysel všetkých poviedok, no keď ho nájdete, nebudete vedieť sa odtrhnúť.

Hanks má výborný talent napísať poviedku odlišným štýlom, jeho vlastným, ktorý nie je však pre každého. Jeho štýl je zaujímavý, pútavý, no miestami komplikovaný a pre niektorých až nudný. Je však dôležité v ňom nájsť čaro, to čaro prítomného okamihu, minulosti, prítomnosti a budúcnosti, aby ste pochopili celé dielo.

Písacie stroje sa musia používať. Lode musia plávať. Lietadlá musia lietať. Načo je klavír, na ktorom  nehráte? Len sa na ňom zbiera prach a vo vašom živote chýba hudba. 

Ako vášnivý čitateľ veľmi oceňujem autorov zmysel pre detail, opisy, ktoré mi ožívali pred očami, charaktery postáv a tajomnosť deja. Keď si už myslíte, že ste pochopili celý dej, postavu, tak autor vás vyvedie z omylu a prinesie vám iný pohľad na skutočnosť.

Hanks zachytáva život. Prítomný, minulý, ale aj budúci. Pôsobí na city, hľadá riešenia, ponúka nám sny, ciele, strastiplné cesty, rôzne charaktery, talenty, túžby. Dotvára to všetko do krásneho celku, ktorý sa vám  môže niekedy zdať chaotický, nezmyselný, ba priam až nudný, ale v tom je jeho čaro.

Veľmi dobre opisuje detaily, ponúka nám náhľad do budúcna, do nesplnených snov, do riskovania, ktoré nás ženie vpred neuvedomujúc si následky.

Díva sa na život ako na celok, zachytáva naše pomýlené predstavy a snaží sa vždy  nájsť riešenie a objasniť nám konanie postáv v jeho diele.

Musím sa priznať, že na mňa miestami dýchala až taká absurdnosť. Súcit, túžba, sny, ciele a všetko toto si ma opantalo a vnieslo do môjho čitateľského ducha niečo nové.

Hanks neopisuje životy ľudí priamo. Zahráva sa, núti čitateľa byť pozorným a odhaľuje jeho sny, dôležitosť vnútornej vôle niečo urobiť, zmeniť, prežiť, aby náš život nebol zbytočný.

Takto na mňa dýcha jeho dielo. Rôzne charaktery, myšlienky, sny, ale všetko majú spoločné. Zažiť niečo. Niečo nové, nespútané, vysnívané. Nájsť spôsob, ako si splniť túžby, byť na chvíľku len človekom bez starostí a zlepšiť sebe i ostatným ľuďom život.

Neviem, či som jeho dielo pochopila správne, pretože Hanks je podľa mňa výborný autor, ktorý vytvoril dielo, v ktorom vždy nájdete niečo nové, niečo, čo vám uniklo a nie je stopercentne pochopiteľné.

Ak milujete filmy, v ktorých hral a jeho osobu, tak táto kniha je pre vás nutnosť. Ak ste iba obyčajný smrteľník, ktorý sa veľmi nezaujíma o filmy, tak vám Hanks dokonale priblíži filmové zákulisie, pády, život, donúti vás veriť vo svoje sny, pozorovať okolie a nájsť dôležitosť v písacích strojoch a ľudských vzťahoch.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju tu.

Černé znamení - Sebastien de Castell (recenzia)

,,Ze všeho nejdřív se na dlouhých cestách naučíš, chlapče, že na způsobu, jakým mluvíš, záleží stejně jako na slovech, která používáš."

Opať raz som sa dostala do sveta, kde obyčajné pravidlá nestačia a autor si vymyslel vlastný svet. Trvalo mi presne dva diely, kým som si na tento svet zvykla. Možno to bolo tým, že v tejto knižke sa o tomto svete zas až tak nepísalo, pretože Kellen ufujazdil od svojich rodákov, čudesných JanTepov,  a aj spolu s Ferius a Reicheisom sa strmhlav vrhajú do nového dobrodružstva, do totálne neznámych krajín, k úplne neznámym ľuďom.

,,Žádná magie na světě nemá větší cenu než lidské svědomí."

Toto dobrodružné putovanie a hľadanie ma chytilo oveľa viac ako prvý diel, a to už od začiatku. Je to naozaj jedinečný príbeh v záhadnom svete, ktorý má autor dobre vymyslený vo svojej hlave, ja na jeho pochopenie potrebujem asi ešte ďalšie pokračovania, pretože celý ten svet nevysvetliteľných kúzel je mi nejasný, ale pritom je tak fascinujúci, že som nemohla odísť do čítania. Avšak až v tomto dieli, ktorý ma bavil o moc viac ako ten predtým. Asi práve pre to, že tu tejto jantepskej mágie bolo len trošku. :D

Postavy, ktoré sa Kellenovi priplietajú do cesty, či už z jeho klanu, alebo úplne cudzí pocestní, vnášajú do príbehu nové prvky. Krajina Sedem pieskov je mimo hraníc a dejú sa tu ozaj čudné veci, ktoré musí Kellen odhaliť. Prísť na kĺb neobyčajnej záhade, ktorá sa mu stane blízkou. Aj vďaka týmto prvkom detektívky je toto pokračovanie napínavejšie  pútavejšie. Stretne kamoša divotvorca, krásne dievča s podobným osudom, vzdelancov z univerzity aj ďalšie argosanské osoby s menami divnejšími ako samotný príbeh.

,,Poodívej se všechny ty hvězdy. Proč musíš sledovat jen jednu z nich?"

Dej napreduje rýchlo, hádam ešte rýchlejšie ako v prvom dieli, a doslova som ho hltala stránku za stránkou. Knižka sa číta rýchlo a ľahko a aj cez spleť rôznych ,,kultúr" zložitých na pochopenie, pre mňa bol tento príbeh oddychom a príjemným odbočením od učebníc do školy.

Pre tých, čo pri tejto knižke alebo celej tejto sérii váhate, skúste sa pretĺcť cez prvý diel a tieto ďalšie vašimi kamošmi. Ja ako milovník fantasy som si aj pri nedostatku času popri škole túto knižku obľúbila rýchlo a teším sa na ďalšie a ďalšie časti. ^_^

,,Protože dobrým lidem se dějí hodně ošklivé věci a dokonce i těm z nás, kdo kráčejí cestou divoké sedmikrásky, někdy nezbývá než putovat v temnotách."

Za knižočku ďakujeme kníhkupectvu PreŠkoly.sk. Objednávajte tu ;)

- Rony -

Moruša - Iboja Wandall-Holm

Vopred sa ospravedlňujem za stručnosť mojich slov, ale len sedím a čučím do blba. Pýtam sa, kam sa tento svet dostane, keď sa z neho vytratí všetka ľudskosť...

,,Vedomosti zoslabujú strach predautoritami a posilňujú sebadôveru."

Nečítavam takého knižky o vojne. Skutočné príbehy ľudí. Čoraz viac však zisťujem, že práve toto je tá literatúra, ktorá k čítaniu pridáva väčší zmysel. Tá, ktorá v nás aj niečo zanechá. Myšlienky či súcit. Nemusíme tisíckrát pozerať dokumenty o dobe, ktorá bola a aj stále je strašidelná, aby sme vedeli, že ju nechceme zažiť opäť...

Mne osobne táto knižka bližšie priblížila obdobie masového vyvražďovania. Je o ľuďoch, ktorí utekali najrýchlejšie ako vedeli, ale aj o tých, ktorí v sebe našli škulinku k dobrosrdečnosti prekrytú tonou strachu a podali pomocnú ruku, tomu, kto ju potreboval aj v riziku.

Príbeh tejto autorky vám naženie zimomriavky. Budete chcieť čítať rýchlejšie i pomalšie zároveň. Preskočiť tie hrôzy vojny aj vedieť viac. Opisuje život pred útekom, na úteku, dolapenie, práce v táboroch, mnohé utrpenie a nesváry, nepokoj doby, krutosť, lakomosť, nádej a beznádej, spásu...

,,Prečo pašuješ?"

,,Pre mesiac a hviezdy a pretože poznám miesta, po ktorých pod nimi ešte nikto okrem mňa nechodil."

Je mi jasné, že pre autorku sú to živé spomienky, ktoré nebolo ľahké spojiť do 400 strán. Zaujímavým obohatením a prehĺbením myšlienok bol aj rozhovor s autorkou, ktorý sa nachádza na úplnom konci.

Postavy reálne opisujú dobu i okolnosti. Sú úprimné, boja sa, klamú, zachraňujú sa, udávajú, ochraňujú, skrávajú sa, utekajú... robia čo môžu, aby zachránili seba aj najbližsích. Mňa zaujalo najmä to, že aj v takej nebezpečnej dobe, kde neviete, kto sa vám otočí chrbtom, sa našli ľudia, ktorí bez myhnutia oka, hoci ešte pred samotnou prosbou o pomoc, podajú pomocnú ruku; darujú peniaze, ktoré sa im nikdy nevrátia; usmejú sa a dodajú nádej, drýia spolu... Bolo neskutočne milé vidieť, že nie každý mal v gatiach, ale že toto obdobie vytvorilo aj takýchto malých veľkých hrdinov.

,,Nič už nebolo na svojom mieste. Všetko bolo rozhádzané. Samé črepy. Doteraz potrebné a normálne sa stalo nepotrebným a nenormálnym."

Príbeh sa častokrát zamotával. Mne osobne hlavne na začiatku, kde autorka popisuje prostredie, v ktorom vyrastala a hlavne ľudí, ktorých stretávala. A že tých ľudí tam vystupovalo požehnane. Veľa vecí ma v knižke prekvapilo, nielen veľa postáv, ale aj veľa miest. Konkrétne veľa pracovných táborov, ktoré navštívila Iboja. Ale aj to, že so sestrou zostali spolu. Ako bojovali o život, a to nielen ten svoj...

Je ťažké hodnotiť knižku, ktorá neklame, ktorá vie viac ako vy a ktoré opisuje obdobie ktoré ani níhodou nie je výplodom fantázie. Veľakrát som si chcela zavriež oči a nehľadieť na to, čo sa deje. Knižka nielenže vyzerá tučne, ona aj je tučná a to, čo je v nej je ešte tučnejšie a obsiahlejšie. Trpkejšie a úprimnejšie...

,,Ak si smrť vyberá, tak si vyberá zle."

Za knižočku ďakujeme vydavateľsvtu Absynt. Objednávajte tu ;)

-Rony-