utorok 31. júla 2018

Věž úsvitu - Sarah J. Maasová (recenzia)

Sarah J. Maas opäť v tomto diele rozdupe vaše srdce, donúti vás zúriť, nudiť sa, prevracať oči, smiať sa, radovať, plakať a veriť v zázrak. Vyvolá vo vás zmes pocitov. Takých, že budete mať chuť túto knihu vyhodiť z okna, ale aj pocity, počas ktorých budete mať chuť túto knihu objímať a nikdy ju už nepustiť z rúk. Na konci ostáva už len jedna otázka:

KDE MÁM ĎALŠÍ DIEL!!!???

Ako iste viete (ak ste čítali recenziu), piaty diel bol pre mňa krok vedľa. Kniha ma ubíjala, nudila, rozčuľovala.
Preto som mala trošku obavy, ako to dopadne s touto šiestou časťou, keďže sa odohrávajú v rovnakom čase, len na rozličných miestach.
Chaol spolu s Nesryn sa ocitajú na južnom kontinente, aby prehovorili vládcu tohto kontinentu, nech sa zapojí do vojny na ich strane. Navyše Chaol utrpel zranenie, pre ktoré nemôže chodiť, a tak mu ostáva už iba pomoc liečiteľov. Na tejto časti sveta sa však skrýva mnoho tajomstiev, zrady, temna, lásky a nádeje.

Priznám, začítať sa do tejto knihy bol pre mňa tvrdý oriešok, pretože som čítala predchádzajúce diely v slovenčine, a predsa tá čeština má niektoré mená, názvy inak preložené a celkovo som si musela zvyknúť aj na preklad. Potom som si však na to zvykla a musím povedať, že po česky sa mi to čítalo ešte lepšie než po slovensky.

I keď občas som mala chuť túto knihu opäť odsúdiť, pretože Maas zas penila s tými svojimi erotickými scénkami (nič proti, ale v knihe, ktorou hlavnou témou je vojna, je to trošku cez čiaru, keď sa snaží, aby každá postava mala svoj vlastný milostný trojuholník, čo sa ale zas musí nechať, tak tie páry sú jednoducho skvelé), nudnými pasážami, ale potom ma zas rozsekala a ja som revala ako malé dieťa pri toľkej láske, ktorú si aj v čase vojny dokážu hlavní hrdinovia zachovať.

Áno, Maas má svoje zlé stránky, ale zas vidíme u nej, že sa nesnaží vytvoriť iba jednu hrdinku, ale pre ňu má každá postava svoju minulosť, zručnosť a dôležitosť v knihe.
Taktiež veľmi dobre vykresľuje situácie, ktoré vám zoberú dych a vám neostáva nič iné, len sa cítiť hrdo za taký prefíkaný čin, alebo plakať v dôsledku toho, že vám zlomila srdce.

V tejto knihe objavíte aj nové postavy, ktoré si získajú vaše sympatie, ale aj tie, ktoré až tak nie. V každom však nájdete určitú zodpovednosť, rozum, myslenie, ktoré je pre priebeh tejto knihy potrebné, takže vyslovene postavu, ktorú by ste neznášali, v tejto knihe nenájdete (v postavách, ktoré bojujú proti temným silám -  i keď aj tu sa nájdu nejaké pozitíva).

Taktiež vám autorka ponúkne úplne iný pohľad na Chaola, a keď ste k nemu neprechovávali posledné diely sympatie, tak tentokrát sa to zmení a zas si ho obľúbite.
Yrene, Sartaq a mnoho ďalších postáv sa vám vryje pod kožu a vy budete chcieť vedieť, čo sa s nimi stane ďalej.

Maas teda opäť vytvorila prudko čitateľný počin, ktorý si zamilujete. Príbeh akoby pred vami ožil a vy ste si dokonale mohli predstaviť krásnu krajinu, ale aj spustošenú zem. Autorka sa vie vyhrať s detailmi, núti vás premýšľať a zadržiavať dych, ponúka vám napätie, strach, temnotu, ale aj nádej, lásku a úctu. Keby dala do svojich kníh menej zbytočnej erotiky, nudných pasáží a posledné dve knihy nahradila jednou, tak by to bolo dokonalé (aj keď je táto kniha bonusom).

Napriek niektorým negatívám to jej vynaliezavosti a dokonalosti neubralo a táto kniha ma opäť raz dostala a ja už netrpezlivo budem čakať na posledný diel. Presne tá Maas, ktorú poznáte, sa v tejto knihe opäť prejavila a zas všetko domotala. Je to jednoducho autorka, pri ktorej neviete, čo vás čaká, ale keď si prečítate jej knihu, tak to bude stáť za to.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju tu.

nedeľa 29. júla 2018

Amerikánka - Chimamanda Ngozi Adichie (recenzia)

,,Začínajú veci existovať až vtedy, keď ich pomenujeme?"

Po skutočne dlhom čase som sa nechala nalákať na knižku, ktorú by som si za normálnych okolností sama v kníhkupectve určite nevybrala. Ale dostala ma! Ten jemný nádych niečoho nepoznaného; tá novinka, ktorá bola pre mňa cudzou krajinou a postavy, ktoré si ma neskutočne získali. Toto a aj oveľa viac mi ponúkla knižka, ktorá ma nalákala na ružovú obálku a odpudila ma svojou hrúbkou.

Obálka je jednoduchá, skvele sa mi hodí do poličky a milujem ju. Je jednoduchá a vábi oči. A rovnako sa aj hodí k ostatným absyntovkách z tejto edície 100 %. Namotáva už pred čítaním a pripravuje čitateľa na to, že táto knižka nebude len tak niečo. Tak trošku naznačuje ten rasový podtext.

,,Odišla, naučila sa a zvíťazila."

Hlavná hrdinka, Ifemelu, ma očarila svojou nápaditosťou. Je úspešnou blogerkou a neskutočne jej to myslí. Mať tak toľko odhodlania a nápadov! Je neskrotná, robí si veci po svojom, je živá a akčná. Je to jednoducho vzor, ktorý by sme mohli nasledovať, keby sme chceli. Mňa určite táto jej stránka upútala. Každý sme, akí sme a aj Ifem má svoje muchy. Je tvrdohlavá a aj ona sa nechala preonačiť Amerikou. Ale aj tak stále kráča s hlavou vztýčenou a ide ďalej. Nenechá sa len tak ľahko potknúť.

Knižka opisuje život Ifemelu v dosť dlhom časovom rozmedzí. Za tento čas si môžete rovnako obľúbiť aj hneď niekoľko ďalších postáv, a verte, že ich tu nie je málo! Každá jedna postava čerpá zo svojej jedinečnosti a bez nich by táto knižka nebola tak rôznorodá, zábavná, vo svojej podstate možno aj múdra, a pod. Či už je to jej obľúbený bratranec Dike, alebo teta Uju s pravdou večne naklonenou práve k nej, alebo pár inšpiratívnych mládencov... Mňa osobne dostali aj jej známosti. Tu nechcem príliš prezrádzať, ale každá jedna opisovaná udalosť Ifemelu dodávala šmrnc a smer. Rovnako aj každý vzťah ju v niečom posunul.

No a čo by to bola za knižka o láske, keby tu neboli dvaja, všakže? Druhý protagonista, ktorý má v knižke hlavné slovo je Obinze. Úspešný, vzdelaný, jednoduchý, skromný a neodolateľný. Aj keď väčšina stránok patrí skôr Ifem, aj príbeh Obinzeho odkrýva staré tajomstvá. Stará láska... hrdzavie, či nehrdzavie?? ;)

,,Je zvláštne, ako pri každej veľkej udalosti, ktorá sa mi v živote stala, stále cítim, že jedinou osobou, ktorá by ma pochopila, si ty."

Nebojte sa, že sa počas 600 strán budete nudiť, pretože autorka najprv na začiatku niečo málo vykecá, ale samotné predchádzajúce udalosti a rozhodujúce životné situácie postáv sa nám odkrývajú až neskôr. Úplne nečakane a prekvapivo. Nikdy neviete, čo sa ešte môže stať. A vždy sa môže stať všeličo. ;) Knižka odhaľuje nedostatky krajiny, v ktorej postavy žijú, opisuje ich túžby a sny, ich cestu za úspechom a šťastím i to, ako sa museli vyrovnať s nepriazňou osudu.

,,Všetci v tejto krajine sú hladní, dokonca aj bohatí, ale nikto nie je poctivý."

Nevedela som sa dočkať vyvrcholenia, nechcela som spať, aby som mohla čítať viac. Chcela som vedieť, čo sa stane. Tento príbeh ukazuje evolúciu ženy, ktorá sa z chudobnej krajiny dostane do ruchu veľkomesta, avšak ocitne sa nie v práve najmilšej spoločnosti. Knižka je plná silných názorov, v ktorých som sa často až strácala, zložitých vzťahov, prešľapov, rasových otázok i neľahkých rozhodnutí. Knižka bola tak napráskaná, že pri konci som zabúdala dýchať. Aká je tučná, taká je rýchla. Hltala som ju s nadšením.

Moja nová ,,just one more chapter" záložka sa mi k tejto knižke dokonale hodila. Je to ten typ knižky, čo vás nakopne a namotivuje, donúti aspoň trošilinku rozmýšľať a hltať stránky jednu za druhou. Prečítala som v knižke každé jedno slovo (a to ja som z tých, čo pri dlhých opisoch preskakujú vety, ba dokonca i celé odseky). Toto príjemné čítanie ma pohladilo po dušičke a na 100 % viem, že túto knižku si v budúcnosti ešte s radosťou párkrát prečítam. Bola čarovná a aj keď som neskákala od intenzity všetkých možných pocitov, aj tak vo mne táto knižka zanechala hromadu myšlienok, ktoré budem ešte dlho v hlave upratovať.

Za knižočku by sme sa chceli poďakovať vydavateľstvu Absynt. Objednávajte tu ;) ♥
-Rony-

streda 25. júla 2018

Ukradnuté sny - Bettina Belitz (recenzia)

Neviem, čo mi zabralo viac času, či písanie recenzie, alebo samotné čítanie knižky. Túto knižku som si vždy odkladala na víkendy, keď budem mať čas. Nechcela som takú tučnú knižku ťahať všade so sebou, nemala som žiadnu motiváciu. Čítala som samé recenzie, ktoré hovorili o tom, aká bola knižka úžasná, a tak som sa tešila tiež...

,,Vieš, Elisa, ak máš silnú vôľu, kadečo dosiahneš. To však nefunguje, ak nie je v živote nič, za čo sa oplatí bojovať"

Mňa osobne obálka nenadchla. Pôsobí na mňa chaoticky a nie veľmi príjemne. Za to pri anotácii som skákala od radosti v nekonečných nadšených vlnách. Prišiel ku mne skvelý príbeh o niečom, čo tu nebolo. Sny. Povedala som si, že toto budem mať rada.

Akými by sme boli, keby každý z nás mal detstvo ako v bavlnke?? Boli by z nás arogantní tupci alebo precitlivelí blázni?? Táto knižka dokazuje, že obe možnosti sú možné. V protiklade tu stoja trápne trafene zmätená životom, Elisabeth, a ničím nevykoľajiteľný silný Colin. Ellie pôsobí ako chúďa dievčatko, často plače, nevie sa orientovať, na všetko frfle a robí  to, čo je správne len v jej hlave. Na druhej strane Colin je opatrný, robí si, čo chce, ale pritom je rozumný a uvedomelý. Aj keď nevypočitateľný, ale stále pôsobí ako zodpovedný dospelák.

,, ,,Ellie, len žiadne návraty," karhala som sa. Snívanie za bieleho dňa som si už dávno zatrhla."

Autorka vymyslela pútavý príbeh a posadila ho do tajomného prostredia. Samé mosty, lesy, kopce, húštiny, potoky. S tým sa dá krásne pracovať. Aj cez však nadobúdam pocit, že opisovala viac veci, ktoré každý z nás pozná, ako tie, ktoré boli špeciálne vymyslené pre tento príbeh. Opismi autorka naozaj nešetrila. Až príliš často som mala chuť preskakovať celé vety, ba dokonca niekedy aj celé odstavce. Často som sa strácala v pocite tajomna, nevedela som, kde začína realita a kde už končí sen a fantázia. Bolo to hrrrr obkecané a ledva pochopiteľné. Taaaaak veľa sa tam udialo a taaaaak málo z toho som si z príbehu odniesla. Niektoré časti boli ozaj trošku navyše.

Dej plynie pomaly. Autorka sa veľmi rada vyhrala s opismi a dynamickosť nahradil slimačí opisný maratón. Najviac mi nevy drásal Elliein prístup ku všetkému. Všetko bolo nové, zlé, hrozné, hlúpe a všetko v nej vyvolávalo totálnu úzkosť, ktorá častokrát prechádzala až do úplne hlúpeho neoprávneného detského plaču. Toto ma odrádzalo od čítania a aj preto som knižku odkladala až kým som po pomalinkatých krôčkoch nezačala čítať viac a viac. Do polovičky je príbeh úplne obyčajný. O ufrflanom usoplenom decku, ktoré sa ženie za vlastnou predstavou fungovania sveta. Aj keď to aj s pribúdajúcimi stránkami stále zostalo len usoplené dievča, Colin to všetko vykryl a na scénu sa priplechtili aj nové okolnosti a zistenia. Mory. Aj popri klišé vzťahu ,,drž sa od neho ďalej" príbeh  prináša niečo nové a iné. Taký nový Twilight. Len bez upírov.

,,Strach nepozná vek. A nech ťa upokojí, že ľudia, ktorí trpia strachom, sú zvyčajne veľmi inteligentní a vynikajúci analytici. Je to výhoda, nie nevýhoda. Iba ju musíš vedieť využiť."

Nápad geniálny. Príšery živiace sa emóciami zo sna. Fajn nápad! Prevedenie? Moc nie. Postavy sa bili. Situácie sa ľahko predvídali, ale stále vo mne zostáva tá iskrička nádeje za ten super nápad, ktorý ma dotlačil začať čítať. Viem, že mnohí nebudete súhlasiť, ale pomedzi všetky tie knižky, čo som prečítala popri tejto, ma naozaj neoslovila podľa mojich predstáv. To, samozrejme, neznamená, že platí na sto percent pre každého! Možno vám a iným sa knižka bude páčiť a mňa poteší, ak nám svoje nadšenie napíšete do komentára.

Za poskytnutie recezného výtlačku by sme sa rady poďakovali sieti kníhkupectiev KnihyPreKaždého. Objednávajte tu ;)


-Rony-

sobota 21. júla 2018

Je to všetko o tom, ako prečítať čo najviac kníh?!

Keď si len tak pozeráte blogy, Instagram a následne goodreads, tak zistíte, že snáď každý knihomoľ má svoju výzvu. Výzvu, ktorá zahŕňa koľko kníh by chcel prečítať počas leta, počas roka, počas života, to je jedno, čo si dosadíte za tým "počas". Jednoducho ľudia chcú prečítať toho strašné množstvo. Prečítať 100,200,300, či 400 kníh. A to je len zlomok z toho, čo som videla. Preto si dávam otázku, nečítame tak trošku povrchne?

Prečítať 100 kníh za rok je možno úžasný pocit, ktorý, priznám sa, by som chcela aj ja zažiť. Neviem z akého prostého dôvodu to chcem. Myslím si, že ten pocit ma neuchváti a ani nepadnem z neho na kolená. Nebudem šťastná, že som prekonala také vysoké číslo a to ja viem isto! A ako to môžem vedieť? Kedysi pred pár rokmi som čítala článok o jednom chlapcovi, mužovi, čo vlastnil vyše 1000 kníh. Povedala som si VAU!, to chcem aj ja. Mať krásnu knižnicu, veľa kníh okolo seba. Dosiahla som to.

Neviem síce ako, ale tú hranicu 1000 kníh som prešla. A výsledný pocit? Žiadny. Iba ten, že mám omnoho viac neprečítaných kníh, akoby som chcela. Teraz veľmi dobre zvažujem, ktorú knihu chcem, ktorú si kúpim alebo ktorú si vyberiem ako recenzný výtlačok. Bola som zbláznená do tej predstavy mať toľko kníh, že som si ani neuvedomila, že to za nič nestojí. Nie je dôležité koľko máte kníh. Dôležité je, či sú dobré. Či vám vyčarili úsmev na perách, či vám spôsobili slzy šťastia, či vo vás vzbudili emócie, či vás nejakým spôsobom zasiahli. Môžete mať 100 kníh a cítiť sa hodnotnejšie než niekto, kto ich má 1000.

Presne tak isto to je aj s počtom prečítaných kníh. Či prečítate 30, alebo 100 kníh, na tom nezáleží. Záleží iba na tom, čo ste si z daných kníh odniesli a či ste vlastne pochopili celú pointu knihy.

Tiež sa vám občas stáva, že si prečítate recenziu na nejakú knihu, kde autorka recenzie knihu ospevuje, pritom vy ste tú knihu vôbec nemali v láske? Vtedy si hovoríte, či ste čítali tú istú knihu. Už ste to raz museli zažiť. Áno, sto ľudí - sto chutí, ale zamysleli ste sa niekedy počas čítania nad tým, prečo daná postava koná tak, ako koná ? Prečo sa tak správa? Prečo sa nejaká udalosť stala alebo nestala?

Veľakrát na blogoch sa dočítate, že sa istá postava danému blogerovi nepáčila. Jednoduché: neprirástla mi k srdcu, nepáčila sa mi. Ale prečo? Čo bolo na nej zle? Choval by si sa inak v jej situácii ? Mal by si iné myšlienky? Inak by si sa vyjadroval ?
Naozaj si myslíte, že nečítame občas povrchne? Že si neužívame danú knihu, ale stále sa náhlime za tým, aby sme prečítali čím skôr čo najviac kníh. Veď o to nejde. Ani mne nejde o to prečítať 100 kníh, i keď by ma to určite potešilo (na jednu sekundu môjho života). Dôležité je, aby sme si knihy užili. Aby sme v nich našli to, čo do nich autor/ka vložil/a. Nie je dôležité koľko kníh ste prečítali za mesiac. Či 2 alebo 20. Dôležitý je príbeh a ten výsledný efekt, ktorý vo vás kniha zanechá.

Takže nie, nie je to všetko o tom, aby sme prečítali čo najviac kníh. Občas treba spomaliť a užívať si písmenká. Veď kniha vám nikde neutečie a vy si ju omnoho viac užijete, keď budete hľadať jej zmysel.

>Sima<

Aký máte názor na knižné výzvy? Myslíte si, že občas čítate povrchne? 

streda 18. júla 2018

Podzemná železnica - Colson Whitehead (recenzia)

Akoby na svete neboli miesta, kde sa dá uchýliť, len miesta, odkiaľ treba utiecť.


Na túto knihu som sa tešila. Očakávala som od nej silný príbeh plný nádeje, možno lásky, krutosti. Keď som si prečítala negatívne ohlasy, tak som trošku posmutnela a celkovo som sa začala obávať, aká táto kniha bude. Ako sa hovorí sto ľudí - sto chutí, ja som dostala presne to, čo som od toho očakávala.

Život sa s Corou, ktorá je mladou otrokyňou v polovici 19. storočia na bavlníkovej plantáži, vôbec nemaznal. Nielenže znáša trpké ponižovanie, fyzické aj psychické násilie, medzi svojimi patrí tiež medzi vyvrheľov. Jej stará matka mala akú takú povesť, no keď zomrela, ľudia zabudli na to, čo pre nich urobila a jej potomstvo ich nezaujímalo. Jej matka ju opustila a ona bola vydaná životu sama. Bez pomoci, bez ochoty, bez lásky blízkej osoby.

Svet je možno zlý, ale ľudia nemusia byť zlí, ak zlo odmietnu.


Jedného dňa ju však otrok Caesar prekvapí s ponukou, aby spolu s ním ušla Podzemnou železnicou na sever. Najprv ju zmietajú pochybnosti, no nakoniec sa na túto cestu s ním vydá a tu sa začína jej ďalší trpký úsek života, ktorý bude plný bolesti, smútku, utrpenia, ale aj vytrvalosti a viery v lepšie časy (aspoň dočasná).

Príbeh si ma získal už na začiatku. Cora nebola obľúbená, no bola odvážna. Dokázala sa postaviť za svoje práva, na svoj názor a taktiež za druhých, aj keď oni by to pre ňu neurobili. Jej život nebol nikdy ľahký, musela znášať bitky, ponižovanie, dokonca aj znásilnenie. Napriek tejto nepriazni, ktorá bola jej súčasťou, sa vždy dokázala postaviť na nohy a zdolávať každú prekážku, ktorá sa jej postavila pod nohy. Aj keď nie vždy dopadla najlepšie, vždy vedela vstať a bojovať za svoj život.

Po smrti sa z černocha stával človek. Len vtedy bol rovný s belochom.


Počas tejto knihy spoznávate rôznych ľudí, dobrých i tých menej dobrých. Niektoré postavy mali svoju vlastnú niekoľko stranovú kapitolu, v ktorej sa dozviete o ich živote, minulosti, povahe i rodine. Celkovo vám tieto kapitoly prinesú iný pohľad na ich správanie, život a priblíži vám ich z inej stránky, čo skvelo doplní dej a celú podstatu ich prítomnosti v tejto knihe.

Spoznáte ľudí, ktorí aj v čas otroctva si zachovali ľudskosť a aj napriek strachu sa rozhodli pomôcť.
Ale taktiež ľudí, ktorí v sebe zahasili ľudskosť a živia v sebe myšlienku, že "farební" sú zlí a oni sú nadradení.

"Naučila si tých krpatých negríkov pekne rozprávať, len čo je pravda."
Učiteľka sa presvedčila, že ju žiaci nepočujú. Povedala: "Tu ich voláme deti."


Coru počas jej cesty za slobodou neustále prenasleduje lovca otrokov a tým jej sťažuje prístup k lepšiemu životu. Často veci veľmi skomplikuje a Cora sa mu musí postaviť čelom.

Kniha plná reálnosti, hrôzy, zúfalstva, strachu, ale zároveň aj krásy, nádeje, lásky a viery v ľudskosť.

Neviem povedať, do akej miery táto kniha vystihuje realitu Amerických dejín, keďže sa v tom neorientujem, ale môžem s určitosťou povedať, že táto kniha vo mne niečo zanechala. Zdesenie, hrôzu, ale hlavne neskonalú nádej, že Cora unikne a dostane svoju vytúženú slobodu.

Martin sa znovu ospravedlnil za manželkino správanie. "Vieš, je na smrť vydesená. Sme vydaní napospas osudu."
"Ako otroci?" spýtala sa Cora.
Martin odvetil, že Ethel si takýto život nevybrala.
"Narodila sa doň? Ako otrokyňa?"


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Panta Rhei. Knižočku si zakúpite tu.

pondelok 16. júla 2018

Najlepšie knižky 1-6/2018 ?

 Ahojte, ubehol nám prvý polrok a chceli by sme sa s vami podeliť o knižky, ktoré nás za týchto rýchlych šesť mesiacov oslovili najviac zo všetkých. Tento rok je pre nás úspešný, či už v škole, alebo na blogu. Máme nové spolupráce a tešíme sa z každej novej knižky. Všetky sú výzvou a my sa so vztýčenými hlavami tešíme na ďalšie a ďalšie, o ktorých vám neskôr ,,porozprávame" opäť tu ;) (odkazy na recenzie v zátvorkách ;))

Papierová princezná (...) , Prekliaty princ (...) sú moje tohtoročné srdcovky, z ktorých si vždy budem pýtať viac a viac, aj keď príbeh skončí. Dúfam, že sa čím skôr ponorím do ďalšej časti. Postavy boli svojské a hravé, prostredie bolo typicky youngadult prehnané, ale tvorilo to tú správnu atmosféru, tak o realite nemusí byť reč. Všetky tie rozhovory, situácie a prešľapy vás vťahujú do deja a chcete viac. Tieto knižky sú pre mňa ozajstnou závislosťou.


,,Rodina, ktorá bojuje spolu, ostane spolu."

Pán tieňov (...) ma dostal rovnako aj aj celá Cassandrina séria a všetky príbehy o tieňolovcoch. Neustále žasnem, ako dokáže vždy vymyslieť niečo nové, prekvapiť a ďalšou knihou nenudiť. Však ani nemôžeme povedať, že sú tenké!!! Tie knižky sú ozaj tučné, ale ten príbeh stojí za to! Dúfam, že ku Queen od Air and Darkness sa dostanem, čím skôr. Už sa teším.

,,Taká je láska, syn tŕňov. Prijmeme aj ten najkrutejší úder, a keď po ňom krvácame, zašepkáme ďakujem."


Prohnilé město (...) som čítala s očakávaním sľubného príbehu. Mám rada štýl Leigh, ako opisuje príbeh z diaľky, ale z každého možného pohľadu. Dáva to knižke tu správnu nálož napätia, keď pohľady prestriedava akurát v tej najnemožnejšej chvíľke, keď chcete vedieť viac. Príbeh je prešpekulovaný, rovnako ako samotný Kaz Brekker, a nikdy neprezrádza nič viac než je potrebné. Naozaj akčný príbeh plný prekvapení a šiestich profíkov v lsti.

,,...strach je jako fénix. Muže tisíckrát shořet a stejně výdycky znovu vstane z popela."

Tinta (...) ma neoslovila tak, akoby som možno čakala, ale neodradila ma. Páčil sa mi nový námet, ktorý knižka ponúka. Tetovačky, obálka. Nečítala som ju s nechuťou ani s odporom, to beriem ako dobré znamenie, no nie? Knižka ponúka akčný a neľahký príbeh o živote mladej tetovačky v úplne inom svete, ako je ten náš.

,,Pýtajú sa, pochybujú a nakoniec uveria."

Traja spáči (...) a aj predchádzajúce časti havranej tetralógie som hltala jednu za druhou. Nenadchlo ma to obrovsky, ale zaujalo ma to svojským spôsobom, hlavne kvôli Ganseymu a neskôr aj kvôli Adamovi a Ronanovi. Títo chalani si proste človeka vedia získať, aj keď tenké stránky a mini písmenká vedia človeka uspať.

,,Nechceš, aby som ich mala tak veľmi rada, lebo... sa ma snažíš uchrániť pred sklamaním? Vieš, čo je ešte dočasné? Život."

Krásne obálky, obľúbeniahodné postavy a množstvo akcie ♥ to je to, čo ma na nich zaujalo najviac ♥ príjemné čítanie ;)
-Rony-


♥ ♡ ♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛ ♡ ♥

Rok 2018 je pre mňa jeden z najsilnejších rokov, pretože sa mi nielenže darí čítať veľa kníh, ale aj samé skvelé knihy vychádzajú. Celkovo som prečítala okolo 20 kníh za prvý polrok, ktoré by som mohla vychvaľovať do nebies, ale keďže som mala vybrať 5 najlepších, tak som vybrala 5 najlepších.

Neviem, či vás to už vôbec prekvapuje, už sa to začína stávať úplnou klasikou pri mne, ale 3 knihy z 5 sú od vydavateľstva Absynt. Jednoducho to tak vyšlo a ja som tento rok objavila Asne Seierstad. Obidve jej knihy ma istým spôsobom zasiahli a ja som ich čítala so zatajeným dychom. Asne je výborná v tom, že vám dokáže sprostredkovať témy, ktoré absolútne neobľubujete, zaujímavo. Politika a ekonómia ma ozaj nebavia, no v jej knihách sa skvelo dopĺňajú a vás to odrazu začne zaujímať. Ak ešte Asne nepoznáte, tak hovorím o knihách Dve sestry a Jeden z nás: Príbeh o Nórsku. Prvá rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré sa vydali do krajiny sužovanej vojnou, pretože to tak chcelo ich náboženstvo. A druhá vám prinesie život Breivika, masového vraha. Ponoríte sa do jeho súkromia, ale aj do súkromia jeho obetí. Výborné obidve!

Treťou #absyntovkou je tohtoročná Expedícia - Môj ľúbostný príbeh, ktorú som zhltla na jeden nádych hneď v ten deň, ako mi prišla. Dokonalá záležitosť, ktorá vám zoberie dych, prinesie obdivuhodný príbeh a ilustrácie, mapy, fotky jej dodajú istý pôvab. Podľa mňa jedna z najlepších Absyntoviek, ktorá vás zaujme nielen vzhľadom, ale aj vnútrom. Určite stojí za to, aby ste jej dali šancu.

Veľké maličkosti boli pre mňa na začiatku úplne za trest. Negatíva som "siala" všade. Ale potom ?! Potom to nabralo úplne iný smer a Picoultová ma jednoducho rozsekala! A ten koniec! Táto kniha vám jednoducho zlomí srdce a ukáže vám iný pohľad na rasizmus.

A poslednou mojou srdcovkou je kniha V tmavej komore. Nielenže ma táto kniha naučila si zvýrazňovať citáty, pasáže ZVÝRAZŇOVAČOM!, ale mi aj ponúkla silný príbeh muža, ktorý zmenil pohlavie. Autorka (jeho dcéra) veľmi pútavo rozpráva príbeh znovu poznávania svojho otca, hľadá v ňom staré známky správania a snaží sa ho pochopiť. Jedna z tých kníh, ktorá by mala byť čítaná čím väčším množstvom ľudí, pretože kníh o LGBT tématike je množstvo, ale väčšinou je to vzťah chlapec-chlapec, občas dievča-dievča. O transexuálov si veľa neprečítate, a preto táto kniha je jednou z "povinných jázd" v oblasti knižiek zameraných na LGBT. Aj keď sa vám možno štýl nebude páčiť, posolstvo z knihy si určite odnesiete.

>Sima<

Aké knihy sú pre vás tie najlepšie, ktoré ste prečítali prvý polrok r.2018? 

sobota 14. júla 2018

Ohnivá krev - Elly Blake (recenzia)

 Opäť sa opakujem, ale OK/LK je pre mňa príjemným oddychovým nenáročným čítaním, ktoré v určitých momentoch vie osviežiť v týchto horúcich letných dňoch. Miestami ma štýl rozprávania trošku štval, ale všeobecne je knižočka zaujímavá. Ale stále mi pripomína Červenú kráľovnú.

,,Nikdy nebudu Mrazivá, ledově dokonalá.. Omlouvám se, ale zklamu vás."

Už prvý diel prináša spory medzi ľadovými a ohnivými. Tento spor eštelen naberá na obrátkach tu, kde sa v deji objavuje ohnivá kráľovná a chce sa pomstiť. Ruby zisťuje stále a stále nové informácie, či už o svojich schopnostiach, pocitoch, ale i svojom pôvode a častokrát sa vám zdajú okolnosti pritiahnuté za vlasy, no poviete si ,,oukej, je to len knižka." Keď čítam, chcem, aby bol dej tak uveriteľný, že by som chcela byť priamo súčasťou. V tomto prípade som si priala byť súčasťou len vtedy, keď som po Ruby v duchu kričala.

,,Oheň je hladový, ale také elegantní... Divoký i přesný. Nebezpečný, ale krásný."

Prečo?? V tomto pokračovaní musí Ruby opustiť svojho milovaného, no nehodiaceho sa k nej, nového ľadového kráľa, Arcusa, a priplechtí sa k nej nový nápadník Kai. Ohnivý schopnosťami i dušou, ktorý jej okato dvorí. Mne osobne sa viac páčil Kai, ale každý sme iný a ich vzťah sa vyvíjal až bolestivo pomaly. Aj tak som však rada, že i v ďalších kapitolách, ktoré, dúfam, budú, sa naňho môžeme tešiť. Mala som rada ich rozhovory. Pôsobil sebavedome, ale bol úprimný a nepretvaroval sa. Mňa si získal.

,,Moc se pereš se svými pocity, Ruby. Ohniví všechno prožívají příliš silně, aby to potlčovali. Ubližuješ si, když to popíráš. Nech to plynout."

Obálka je úžasná. Ako inak?? Dokonca ani tá oranžovofialová kombinácia ma nezabila. Prezrádza však len zlomok z toho, na čo sa v knižke môžete tešiť. Nové postavy, nové prostredie, iný postoj a hlavne veľa ohňa vo všetkých podobách. Nebojte sa však, že Arcus v deji zaostal, keď Ruby odišla do svojej pravlasti, nájde si spôsob, ako sa ukázať a ako vyhrotiť situáciu svojím odhodlaním a tvrdohlavosťou.

Knižka sa číta rýchlo a je i keď vie byť miestami otravná a nudná, je jednoduchá, chytľavá a príjemná na čítanie. Ja som si pri nej parádne oddýchla v tieto horké dni.

Za knižočku ďakujeme kníhkupectvu preskoly.sk. Objednávajte tu ;)
-Rony-