Knihoľ a manikúra

,,Beauty begins the moment you decide to be yourself."

Chcem si prečítať knižku. Prechádzam vystretým ukazovákom po chrbátikoch v poličke, ale jediné, čo vidím, sú moje ohryzené nechty. Vyberiem si knižku k oddychu a sadnem si do kresla. Otvorím ju a všimnem si rozštiepené, nezdravé nechty, ktoré potrebujú záchranu. Začínam sa a knižka ma nadchne. Chcem si ju odfotiť na instagram, na blog. Avšak nemám žiadne pozadie, ani aranžovať sa mi nechce, a tak knižku chytím doruky a odfotím ju pred pivoňkovým kríkom v dokonalom rozkvete. S takouto manikúrou však knižku nemôžem ,,postnúť". To by bolo na hanbu sveta! :O No čo už? Treba novú manikúru!

Tento vymyslený príbeh ma inšpiroval k článku. V lete nosím nonstop na nechtoch nejaký lak. Prinajmenšom priesvitný. Ale vždy nejaký. V zime zle schne, tak na to mám pomenej nervov :D Ale teno rok otestujem domáci gel lak a možno to bude skvelé. Dám vám vedieť :D Pritom ako čítam sa na svoje nechty neustále pozerám, keď som v práci, keď píšem recenziu a pozriem sa na klávesnicu, na mobile ich mám rovno pred nosom, pri umývaní riadov tŕpnem a bojím sa o ne, pri hre na klavír ich sleduje o to viac. Sme knihomoli, čo ale to ešte neznamená, že sme outsideri, nuly bez hlasu, čo len sedia v kúte, do ničoho sa nemajú, nič okrem knižky ich nezaujíma, nemajú kamarátov, nevychádzajú spod kapucne. Nežijeme predsa sami v domčeku na stračej nôžke. Spoločnosť vidí viac ako my. Tým nechcem tvrdiť, že by sme sa mali hýbať ako bábky na lanku podľa toho ako spoločnosť tlieska. To nie!

Nie je nám zakázané starať sa o seba a vyzerať dobre. Veď kto už by to len odmietal? Námaha je však na nás. Prečesem si vlasy, zapletiem ich do účesu alebo ich stiahnem do gumičky, do neforemnej guče, z ktorej ich večer nebudem vedieť rozpliecť? Nalakujem si nechty alebo za celý deň nikomu neukážem svoj zlúpaný lak? Tieto rozhodnutia sú naše a aj keď nás nikto nemôže súdiť za naše rozhodnutia, my sa nemôžeme hnevať, že niekedy vyzeráme ako príšerky, keď sa ani nepokúsime zlepšiť svoj zjav. Minimálne u mňa to takto funguje :D Všimnem si to až keď už je neskoro chytať sa za hlavu. ,,To s týmto účesom som vyšla na ulicu??".

Pri pohľade na otvorenú knižku v mojom lone vždy sledujem aj svoje prsty. Tie prevracajú stránky a ukazujú mi stratený riadok. Práve tie poskytujú oporu mojimi čítaniu. Asi by som bez rúk nečítala. A práve preto sa o ne chcem starať. Nie pre druhých, ale pre svoje oči. Ja sa na ne budem pozerať, ako mi pomáhajú napredovať stránku za stránkou. To ja ich odmením za ich dobrú službu. Zaslúžia si vyzerať dobre a mnohokrát spájam ,,príjemné s užitočným" a popri lakovaní si nechtov čítam kým lak nezaschne. Je to naozaj skvelá súhra aktivít.

,,Taking care of myself doesn´t mean "me first". It means "me too"." - L. R. Knosts

Možno si kričím o pochvalu a možno o kritiku, ale takto to vidím ja. Tie nechty s manikúrou vždy vyzerajú lepšie a som na ne patrične hrdá. 

Je však veľa ľudí, ktorí lakovanie nepovažujú za možnosť. Neberú tento prežitok do úvahy, pretože ich nechty ,,na to nie sú". Ale čo by?! So správnou starostlivosťou a s vôľou a cieľom je možné všetko. Existuje veľa prípravkov a vitamínových mastičiek, vodičiek, gélikov a tabletiek. Sama nejeden ochranný vyživovací posilňujúci lak používam. Nie je to hanba a je na mne, aby som sa o svoje nechty postarala. Môžem ich nechať tak. Suché, štiepajúce sa a bez života. Alebo ich môžem rozžiariť. 

A poviem vám... málokto by odo mňa čakal, že z kabelky vyberiem knižku a nie rúž, či púdrenku. To je naša zbraň ;)

Dajte mi vedieť ako to vidíte vy a či by ste niekedy chceli článok o našich manikúrach, o starostlivosti o nechty a podobne. Tuším ma táto téma začala baviť. :D

- Veronika -