Pokračovanie veľmi kontroverznej knihy Dotyk draka, ktorá dokázala ľudí spojiť do dvoch veľkých más - na tú, v ktorej sú ľudia, ktorým sa kniha páčila, a tú, v ktorej sú ľudia, ktorých vôbec nenadchla. Jedno sa jej však musí uznať - to, že si vybudovala isté meno a záujem.
O Mužovi z roku vlka sa hovorí, že je lepšia než prvá časť...
Asi začnem prológom - opäť raz zbytočne dlhý. Prológ je stručné zhrnutie deja, ktorý nastal pred hlavnou líniou. Prológ by nemal mať 30 strán, keď niektoré kapitoly majú ledva polovicu. Je to vec vkusu, ale podľa definícií by to malo fungovať. Veď predsa aj napísanie knihy má nejaké pravidlá...
Nasleduje opis deja, ktorý sa stal pred hlavnou líniou. Opäť zas príliš veľa "tvorov", nevyjasnením situácii (odkiaľ? prečo? za čo?) a neustále skákanie z mesiaca na mesiaca, z roka na rok. Nie v rámci kapitol, ale v rámci odsekov.
Nasleduje opis deja, ktorý sa stal pred hlavnou líniou. Opäť zas príliš veľa "tvorov", nevyjasnením situácii (odkiaľ? prečo? za čo?) a neustále skákanie z mesiaca na mesiaca, z roka na rok. Nie v rámci kapitol, ale v rámci odsekov.
Kniha má niečo cez 200 strán, no autor sa snaží do nej "natrieskať" príliš veľa situácií, a tak dej nemá efekt rýchlosti, ale úplného chaosu, keď sa premiestňujete z jednej časovej roviny do druhej, bez vysvetlenia toho, čo sa dialo daným postavám, čo sa vyskytlo v deji (toto sa permanentne opakuje počas celej knihy).
Autor dáva väčšiu váhu bojom, ktoré sú šablónovito vytvorené, neustále klišé veci, ktoré deju značne uberajú na originalite (zdvihnutie sa do výšky, boj vo vzduchu).
Stano Fatul chcel vytvoriť rýchlosť a bojovnosť a preniesť ju do situácií, ktoré v knihe opisoval, avšak stále na rovnaký princíp, bez kúska vlastnej originality.
Gramatika a štylistika sú v tejto knihe na veľmi nízkej úrovni. Spojené slová, bohemizmy, často opakujúce sa výrazy, súvetia stále toho istého typu, slová typu veľupír a iné "výmysly". Čo sa týka tejto negatívnej stránky, tak za to ani autor nemôže, ale práca korektora bola... "odfláknutá"?
Aby som stále nehovorila len negatíva, tak pozitívum bol určite prepracovanejšia psychika niektorých postáv, síce malicherná, ale určite je tam vidieť potenciál.
Taktiež ako výborný ťah beriem to, že autor opäť svojim čitateľom predstavil postavy, ktoré boli v prvom dieli, ich približné zaradenie, aby sa čitatelia mohli viac zorientovať v tom, kto má v deji akú úlohu.
Taktiež ako výborný ťah beriem to, že autor opäť svojim čitateľom predstavil postavy, ktoré boli v prvom dieli, ich približné zaradenie, aby sa čitatelia mohli viac zorientovať v tom, kto má v deji akú úlohu.
Avšak častým problémom, ktorý sa vyskytuje u každej postavy, ktorá má v deji "vyššiu rolu", je ten, že každá si o sebe myslí, aká je nenahraditeľná a svet by bez nej nemohol existovať.
Postavy teda trpia určitých egoizmom, ktorý dodáva istú negatívnu črtu.
Z celkového hľadiska kniha nemá až tak "vyšperkovaný" dej, nakoľko sa autor zameral na hľadanie rodinného príslušníka na pozadí bojov, ktoré v krajine vládnu.
Autorovi by rozhodne viac prospelo, keby svojim knihám dal väčší priestor, viac rozviedol dej, postavy a situácie, priblížil dôvody konania, neskákal z jednej časovej roviny do druhej v odsekoch, snažil sa nepridávať veľa postáv, ktoré sú zbytočné, ale rozvinúť tie, ktoré môžu byť pre potenciálneho čitateľa zaujímavé - napr. Nostradamus či Margareth.
Autor má určite potenciál vypracovať sa na autora, ktorý zaujme väčšiu časť čitateľov. Keby skúsil väčšie celky, viac prepracovať postavy, ktoré síce nie sú hlavné, ale majú v deji dôležitú úlohu, skrátil prológ, vysvetlil, ako daná krajina fungovala počas niekoľkých mesiacov, čo všetko sa odohralo (krajina je v rozpade, zúria tam boje a za celé mesiace sa nič nestane a postavy preskočia niekoľko časových pásiem len tak?), tak by to určite pomohlo jeho štýlu písania a dokázal by chyby, ktoré neustále robí, eliminovať.
Pre mňa tento diel nebol lepší ako prvý, pretože si stále držal šablónu, ktorú si autor určil. Keby upustil fantáziu tak, ako upúšťa pri tvorbe rozmanitých postáv, tak by jeho dej bol "nabitejší", akčnejší a zaujímavejší. Akoby sa motal neustále v jednom kruhu, ospevoval stále tie isté postavy a dodával vážnosť tam, kde ju chce mať, pritom mu unikajú charaktery a situácie, ktoré by rozhodne stáli za lepšie spracovanie.
Tretia časť bude čoskoro, dúfam, že celý príbeh sa zakončí tak, aby sa vryl do pamäti čitateľov a nezabudli naň. Stano aj napriek permanentne opakujúcim sa chybám chce tvoriť, chce písať a ide si za svojím cieľom, čo ho vždy posúva vpred. Časom má potenciál získať viacerých čitateľov, ale ešte jeho štýl treba viac vycibriť.
Autor má určite potenciál vypracovať sa na autora, ktorý zaujme väčšiu časť čitateľov. Keby skúsil väčšie celky, viac prepracovať postavy, ktoré síce nie sú hlavné, ale majú v deji dôležitú úlohu, skrátil prológ, vysvetlil, ako daná krajina fungovala počas niekoľkých mesiacov, čo všetko sa odohralo (krajina je v rozpade, zúria tam boje a za celé mesiace sa nič nestane a postavy preskočia niekoľko časových pásiem len tak?), tak by to určite pomohlo jeho štýlu písania a dokázal by chyby, ktoré neustále robí, eliminovať.Pre mňa tento diel nebol lepší ako prvý, pretože si stále držal šablónu, ktorú si autor určil. Keby upustil fantáziu tak, ako upúšťa pri tvorbe rozmanitých postáv, tak by jeho dej bol "nabitejší", akčnejší a zaujímavejší. Akoby sa motal neustále v jednom kruhu, ospevoval stále tie isté postavy a dodával vážnosť tam, kde ju chce mať, pritom mu unikajú charaktery a situácie, ktoré by rozhodne stáli za lepšie spracovanie.
Tretia časť bude čoskoro, dúfam, že celý príbeh sa zakončí tak, aby sa vryl do pamäti čitateľov a nezabudli naň. Stano aj napriek permanentne opakujúcim sa chybám chce tvoriť, chce písať a ide si za svojím cieľom, čo ho vždy posúva vpred. Časom má potenciál získať viacerých čitateľov, ale ešte jeho štýl treba viac vycibriť.
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorovi. Môžete ho sledovať aj na jeho instagrame.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára