Soulcity - Martina Čekalová // recenzia

Sme obeťami tých nad nami. Niekto si raz povie, že tráva bude modrá a my s tým, bohužiaľ, nič nespravíme. Čo keby sme sa narodili do kompletne umelej spoločnosti? Odlišnej. Neskutočnej. Ostražitej. Čo keby sme raz zistili, že sme len nevydareným pokusom? Hračkou vedy. Bábkou mocných. Pokusným zvieratkom...

Z hľadiska námetu, myšlienky a originality, je Město duší skvelým príbehom. Do určitej miery určite aktuálnym. Nikdy predsa nevieme, čo sa rodí v tajných laboratóriách. O takých veciach sa nehovorí a je dobré vedieť správne vyhodnotiť informácie, ktoré sa na nás valia, hlavne z médii. Je tiež dôležité byť všímavý a vedieť pracovať s informáciami. Žiť v dnešnom svete je boj, a preto musíme byť naozaj odtražitými.

V tejto knižke bolo stvorené mesto, v ktorom žili ,,omyly vedy". Ľudia, ktorí rôznymi pokusmi nadobudli zhmotnené duše v podobe šelmotivých zvierat. Nebezpečný svet vyžadujúci si mnoho sebaovládania, odriekania a skrývania. Z toho pohľadu bol pre mňa tento koncept totálne úžasným. Výborne vymyslený svet.

Postavy tohto príbehu boli úžasné. Počnúc Raven, cez Christiana, Larru, Caleba, Dereka, Adama,... výborné. Naozaj boli výborní. Skvelá partia kamošov, čo držia pokope. Skutočné a pevné priateľstvá, zložité lásky i rodinné vzťahy. Všetky väzby boli premyslené a správne komplikované. Až kým neprišla druhá knižka, ktorá mi pomotala Raven a Chrissa a všetko sa to zosunulo až nakoniec ich puto vôbec nebolo takým čarovným, v aké som dúfala.

Páčil sa mi dôvtip, krorýkoľvek ovládol autorkin štýl písania. Knižky sa tak stali príjemnejších a chytľavejšími, keď postavy mali zmysel pre humor, svoje pravidlá a zásady.

Zápletka sa stala tuctovou a príbeh bol čím ďalej, tým menej originálnym. Len vzbura a pokus o prevrat. Vysoko zabezpečený priestor. Odfláknutý systém. Samozrejme, niekde chyba byť musela, aby ,,dobro vyhralo nad zlom". V tomto bol príbeh až príliš jednotvárny a predvídateľný.

Posledné momenty knižky boli pre mňa skutočným sklamaním, nakoľko koniec bol prirýchly. Tak ako sa príbeh vliekol, koniec ušiel neprimerane rýchlo a čitateľ tak nedostal šancu vychutnať si ho. Jednoducho, akoby príbehovému panáčikov autorka oddsekla hlavu a ,,čau". Koniec. To sme si naozaj nezaslúžili.


Avšak ako knižky, ktorých kúpa bola poháňaná karanténou nudou, splnili svoj účel. Boli jedinečné, chytľavé a dobrodružné. Ľahké na čítanie aj na obľúbení si charakterov.  Pre niektoré detaily to však nemôžem nazvať závislosťou. Som nadšená z nápadu a vďačná za formu, ktorú knižky dostali. Čakala som katastrofu, ale príjemne ma knižky prekvapili.

- Veronika -