streda 22. júla 2020

Tyll - Daniel Kehlmann (recenzia)

"...Vy ste túto vojnu rozpútali, madam. Ja ju ukončím." (s. 319)


Tyll Ulespiegel je potulný spevák, artista a hlavne provokatér, ktorý sa narodil začiatkom 17. storočia v malej dedinke v rodine mlynára, povestného bylinkára a amatérskeho bádateľa, ktorý sa pre svoje záľuby dostane do osídiel inkvizície.

Chlapec musí utiecť, pridáva sa k nemu aj pekárova dcéra Nele. Na tejto ceste dvojica stretáva viacero fiktívnych i skutočných historických postáv, ktorých osudy sa spájajú a prepletajú, vytvárajú epos o tridsaťročnej vojne, ktorého hlavnou postavou je aj nie je Tyll, záhadný kaukliar, ktorý sa jedného dňa rozhodol, že nikdy nezomrie.


Tak to je vo svete zariadené. Existuje zopár skutočných ľudí a potom sú tu tí ostatní: neurčitý zástup, armáda ľudkov v pozadí, národ mravcov, čo sa hmýria po zemi a majú spoločné, že im čosi chýba. Narodia sa a zomrú, sú ako fľaky mihotavého života vytvárajúce kŕdeľ vtákov - stratu jedného si nikto ani len nevšimne. Ľudí, na ktorých záleží, je málo. (s. 175)


Kniha svojím nápaditým vzhľadom priláka nejedno oko a vzbudí u nejedného človeka záujem.
Tento historický román je svojím štýlom veľmi svojský.

Na začiatku máte pocit, že kniha sa bude zaoberať životom zaujímavého človeka, ktorý sa vám bude postupne otvárať, budete s ním prežívať nejaké historické situácie či zlomy v jeho života, spoznáte jeho myslenie či konanie, nájdete v ňom kúsok seba, no opak je pravdou.
Tyll je román, ktorý sa zameriava na viaceré postavy, ktoré v čase vojny sa snažia prežiť, priamo či nepriamo na nich jednotlivé boje pôsobia, často sú svedkami hrôzy, ktorá sa odohráva neďaleko nich, či niekedy sú sami len bábkou osudu, ktorý bol pre nich niekedy viac či menej krutý.


Tam, kde si všetci myslia, že treba zostať, v skutočnosti človeka nič nedrží. (s. 122)


Ústrednou postavou, ktorá všetky postavy akoby spájala, je, samozrejme, Tyll. Jeho špecifická osobnosť, o ktorej čitateľ stráca prehľad, ostáva neustále zaobalená v tajomstvách či nevysvetliteľných činoch, situáciach, ktoré sú dávkové, ale predsa zanechajú príliš veľa otázok a málo odpovedí.

Claus, otec Tylla, sa predstaví ako osoba, ktorá veľmi rada báda, objavuje nové veci, zaujíma sa o svet okolo seba, no toto všetko ho bude stáť život.
Tyll je na prvý dojem vnímaný ako vedľajšia postava, ktorá do deja veľmi nezasahuje, a predsa ho dotvára a sceľuje.

"Podľa môjho otca," rozreční sa chlapec, "sa na dažďových mrakoch vozia anjeli a z výšky na nás hľadia."
"Mraky sú z vody," povie neznámy. "Nikto na nich nesedí. Telá anjelov sú zo svetla, nepotrebujú povoz. Rovnako ako démoni. Tí sú zo vzduchu. Preto sa diabol nazýva pán povetria." Zarazí sa, akoby načúval vlastným slovám, a takmer zvedavo si obzerá končeky prstov. "A predsa", dodá, "nie sú ničím iným ako čiastočkami Božej vôle." (s. 69 - 70)


Dej je plný bojov, smrti, zrady, odvahy, zúfalstva, nádeje, popretkávaný udalosťami tridsaťročnej vojny, prežívania chudobných ľudí, popráv, zaklínadiel, čarov, duchov, náboženstva, pouličných umelcov či vysokopostavených ľudí, ktorí o svojich schopnostiach klamú.

Umenie hľadá autor nielen v umení ako takom - v tanci, speve, divadle, zväčša tom pouličnom, ale aj váženejšom, ktoré má väzby s každou postavou a na každú inak vplýva, ale zaoberá sa aj umením vzdelania, umenie vidí tiež v odvahe prekonať svoju hrdosť a bojovať za svoje práva, umenie ľudí zosmiešniť, udržať sa pri živote, umenie nájsť krásu v čase vojny, umenie života a pokory v časoch, keď prestávajú platiť ľudské práva.

Len málokedy sa naskytnú dve možnosti, jedna rovnako dobrá ako druhá. Len málokedy sa možno rozhodnúť. (s. 122)


Tyll je zaujímavou knihou, ktorá si určite získa vaše sympatie, predstaví vám umenie v najkrajších aj najhorších podobách, zameria sa na vykorisťovanie, klamstvá, prináša veľa otázok a málo odpovedí, čitateľa necháva nech prežíva tento svet "po svojom".
I keď na mňa nezapôsobila až tak, ako by sa čakalo, nemôžem tvrdiť, že nestojí za prečítanie. Je však potrebné, aby ste ju precítili aj srdcom, až potom nájdete v nej krásu, na ktorú v náznakoch odkazuje, ktorá bude žiť ďalej, aj po vojne - krásu umenia.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite napríklad aj tu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára