Pre Emily - Katherine Slee (recenzia)

"Zapamätajte si," povedal, pobozkal ju na obe líca a potom ešte raz pre šťastie. "Ak všetko vytesníte, neostane vám nič." (s. 221)

Tiež zastávate názor, že na obálke záleží?
Kniha Pre Emily rozhodne zaujme. Zaujme nádhernou obálkou, aj keď od anotácie veľa nečakáte, no aj tak chcete ísť, vnoriť sa do príbehu a objaviť to, čo sa skrýva pod obalom. A páni! Pri tejto knihe sa nestihnete čudovať.

Obľúbená autorka detských kníh Catriona Robinsonová zomrie. Niekde je však údajne stratený rukopis, dosiaľ nepublikovaný, na ktorý sa väčšina ľudí zmáha.
Autorkina vnučka však chce ostať iba vo svojom svete ilustrácií, neukazovať nikomu svoju jazvu, ktorá navždy poznačila jej život. Keď však začne pátrať po knihám a venovaniach, nachádza niečo veľmi vzácne a skryté, čo si pre ňu jej stará mama prichystala.

...keď zotriete všetky vrstvy pozlátka, zostanú len vzťahy a spomienky, čo nám dláždia cestu. (s. 15)

Začať opisovať túto knihu ako niečo krásne, dokonalé, by zrejme nevystihlo celú podstatu. Ak poviete dychberúce, možno sa trošku priblížime k jadru tejto knihy, no stále akoby niečo chýbalo.
Žiaľ je silná vec, ktorá nás núti konať tak, že sa to prieči našim zaužívaným pravidlám. Emily je síce už dospelá, ale vo svojom živote sa neustále strácala v kresbách a vo vlastnom vnútri. Nerozprávala, nestretávala sa s ľuďmi. Jedného dňa však opúšťa túto komfortnú zónu a rozhodne sa nájsť odpovede na otázky, ktoré smrť jej starej mamy zanechala.

Spolu s kamarátom z detstva sa vydáva na cestu plnú tajomstiev, ktorá ju párkrát "prefacká", párkrát rozplače, rozosmeje, ale donúti ju žiť.

Muži ma brzdia. Nútia ma pochybovať o všetkom. Najprv vám rozospievajú srdce a vzápätí máte oči len pre plač. Zabudnete na rozumné myšlienky, myslíte iba na to, čo cítite, keď vás pomaly bozkáva a šepká o láske. (s. 251)

Postupne, kúsok po kúsku odkrýva tajomnú postavu blízkej osoby, ktorá si v mladosti prežila svoje "bujné chvíle", no zároveň sa musela častokrát postaviť problémom čelom a zdolať ich.

Postupne sa nám kapitolami odkrýva nielen príbeh známej autorky, ale aj príbeh Emily, ktorá hľadá novú šancu na život, ktorú dostala. Od Boha? Od starej mamy? Od samej seba?

Kapitoly sú pomenované podľa vtákov, ktoré sa v danej časti vyskytujú a zahŕňajú nejakú skrytú symboliku.
Katherine Slee nič nebuduje na slzách či zmätku, ale odkrýva postupne krásy sveta, či dokonca bolesti, ktoré treba prekonať, no hlavne pochopiť.

"Moja drahá," pokračoval, sadol si na pohovku a otvoril malú sklenú dózu s tureckým medom, "zaslúžiš si niekoho, kto sa k tebe bude správať ako ku kráľovnej." (s. 170)

Prostredníctvom denníkového záznamu sa nám prihovára Catriona, ozrejmuje jej minulosť, ktorá bola plná lásky, smútku, bolesti a odpúšťania. Odpúšťania ľuďom a sebe.

Posolstvo tejto knihy je skryté do jednoduchosti, krásy, bolesti a žiaľu, ktorý nás núti kráčať cestou života, nevzdávať a "nezakukliť sa" do svojho sveta a nič viac nevnímať, pretože svet je pripravený nám priniesť krásne chvíle, spoznať nových ľudí, ktorým na nás záleží/bude záležať, otvoriť srdce každému, kto o to bude stáť, a hlavne je pripravený ukázať, že život nezastal, pokračuje, plynie ďalej a my musíme padnúť a opäť vstať a nájsť to, čo nás urobí skutočne šťastných, objaviť skrytý talent a pochopiť, že nikto nemôže zmeniť naše ďalšie kroky, iba my sami.

"Niekedy je bolesť potrebná, aspoň si človek uvedomí, keď mu je konečne lepšie." (s. 205)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite napríklad aj na ich stránke.