Topografia bolesti - Ivan Lesay (recenzia)

Väčšina kníh, ktoré zaujmú našu pozornosť, musia mať krásnu obálku či názov. I keď sa hovorí: nesúď knihu podľa obalu, v praxi sa to vôbec nedodržiava.
Táto kniha má však všetko. Pôsobivú obálku, názov a aj anotáciu. Po prečítaní musím povedať, že aj príbeh, ale vždy je tam to nejaké ALE...

Ľudia, jedlo, stromy, stoly, boli sme vzory na tapete, lepili sme sa na studenú stenu univerza. Z lisu kvapkala masť a hľadala inferno, aby vyživila pekelné ohne, ale pekla nikde nebolo, peklo bolo konceptom nášho splošteného sveta. (s. 296)

Topografia bolesti je príbehom troch rôznych ľudských osudov, ktoré sú pevnými vláknami spojené do jedného celku, i keď sa navzájom neovplyvňujú, sú ovplyvniteľní...

Prvá časť sa zaoberá Naďou a jej prehodnocovaním života. Je to jej telo a ona si môže s ním robiť čo chce. Ona sa môže predávať, môže písať o mužoch, môže prehodnotiť svoju budúcnosť či v istom zmysle zastaviť svoju chorobu.

Druhá časť je o niečo menej záživná a týka sa Jara, ktorý prišiel o ilúzie po revolúcii. Zobrazenie jeho rozhodnutí, ktoré nie sú síce až také fatálne, no zároveň majú veľkú silu na rozvoj či vývoj ďalšieho pokračovania ostatných.

Človek je z povahy sebec, ja som bol určite. A sú okamihy, keď sa treba vyštverať na súš a nehľadieť za seba, či druhých sťahuje vysoká voda. (s. 253)

Tretia časť je už náhľadom do budúcna, kde autor upustil svoju fantáziu najviac a vytvoril dystopickú verziu sveta. Zároveň pridáva do deja aj listovú formu, v ktorej hlavný "hrdina" ozrejmuje svoje myšlienkové pochody či dokonca skutky, zároveň dáva pohľad na svet a fungovanie, v ktorom nedokážeme ako ľudská rasa odlíšiť to, čo je skutočné, a to, čo skutočné nie je. Ide o prelínanie myšlienok/fantázie so skutočnosťou, ktorej súčasťou sa stanete aj vy čitatelia, nakoľko prestanete vedieť, rovnako ako hlavná postava, čo sa odohráva a čo si namýšľa.

Musím oceniť to, že kniha je naozaj výnimočne písaná, plná filozofických myšlienok, zamyslení sa nad minulosťou, prítomnosť či budúcnosťou, na tým, ako môžeme ovládať svoje telo, no zároveň strácame nad ním silu a vôľu, je plná tajomstiev, rodinných "bolestí", ktoré majú dopad na fungovanie nielen v kruhu najbližších, ale aj v celej spoločnosti, na to, ako prostredie a režim (či krajina) majú veľký podiel na tom, ako fungujeme, ako zmýšľame, ako konáme.

Nezabúdaj, hovoril Jarovi, v civilizácii sa striedajú režimy, ale ľudia ostávajú rovnakí. (s. 182)

Štýl písania je plný cudzích slov, definícií, ale zároveň aj vulgarizmov, ktoré dodávajú knihe akýsi "šmrnc". Autor stavil na víziu budúcnosti, predstavenie minulosti, všetko spojil do jednej knihy, do jednej rodiny, ktorá si musela preskákať rôzne prekážky, no zároveň ani akousi šablónovitou rodinou nebola, pretože jej členovia o takú rodinu neprejavovali záujem.

Kniha sa čítala ťažšie, je presýtená informáciami a myšlienkami, čo jej naopak uberá na kvalite a vytvára z nej masu, ktorú keď prečítate, tak neviete, ako ju hodnotiť (i keď tieto myšlienky môžeme brať za pozitívum, ale to už je otázka pohľadu).
Príbeh sa odvíja na pozadí časových rovín, fantázie a skutočnosti, hľadaní zmyslu života, ktorý je plný fyzickej, ale hlavne "psychickej" bolesti, s ktorou musíme žiť a prežívať.

"...Miloval som ju, bola skvelá, nezaslúžil som si ju... bože, to sú kecy... fakt ti o nej len toto poviem? Mám na ňu veľa spomienok, ale keď sa tak nad tým zamyslím... akoby som ju nikdy nespoznal celú."
"Akoby žila sčasti v inom svete," presne som vedel, o čom hovoríš.
"Neuchopiteľná," povedal si a ja som prikývol. (s. 297)

Z troch častí sa mi najviac páčila prvá, ktorá sa držala reality a neodlietala do sfér politiky, minulosti či vzdialenej budúcnosti plnej robotov, rozpadnutého sveta či technického pokroku.
Išla som do knihy s tým, že som čakala jednoducho zložitý príbeh, no dostala som víziu, ktorá nebola "ružová". I keď narábanie s jazykom bolo výborné, Topografia bolesti si moje srdce nezískala a nepresvedčila ma. Zrejme keby do nej idem s čistým štítom a žiadnym očakávaním, tak moje myšlienky by sa ubrali iným smerom.

Jej prečítanie však stojí za to, pretože je zaujímavou sondou do myšlienok, ktoré sú zložitejšie vyjadrené, no pritom tak ľahko pochopiteľné, až je to desivé. Knihu môžem hodnotiť ako "zvláštnu", "magickú", ako literárny počin, ktorý je hodný zamyslenia, no nemôžem si pomôcť, ale niekedy je menej viac a i keď boli myšlienky zaujímavé, ich presýtenosť im značne kazila "imidž".

Život servíroval malo príbehov a ešte menej point, väčšinou len rozfúkal vatru do slepých uličiek, do alejí bez obsahu, pasáží bezo zmyslu. (s. 305)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Pre lepšie priblíženie deja si môžete pozrieť video na youtube, stačí, keď kliknete tu.