Všetci vás majú radi, no iba vtedy, keď robíte to, čo od vás očakávajú. (s. 146)
Virtuálny svet sa v súčasnosti stáva neraz vedúcim a takým veľkým lákadlom, že je ťažké mu odolať. Skôr či neskôr nás pohltia lajky, followeri či spolupráce. Ľudia, ktorí nás sledujú, si budú myslieť, že nás poznajú. Budú sledovať každý náš prešľap a kritizovať každú negatívnu myšlienku, ktorej sa niekedy dopustíme. A my sa budeme usmievať, zdieľať pozitívne vibrácie, myšlienky, názory a udalosti, pritom v skutočnosti budeme sedieť za počítačom so slzami v očiach a s hnusom v tvári, s depresiou a problémami, ktoré prináša sám život a ktoré nikoho nezaujímajú, pretože negativita sa jednoducho nenosí.
Milan Bez Mapy je známy cestovateľ a bloger, ktorý zdieľa svoje zážitky z ciest, po novom už aj na Instagrame, pretože je dôležité ísť s dobou, i keď sa s tým ťažko vyrovnáva. Blogová sféra sa postupne dáva do pozadia, čo má za následok vysoký rast sociálnych sietí, ktoré neraz menia náš charakter. S týmto sa stretol aj Milan Bardún: človek, ktorý chcel vo svojom živote niečo zmeniť, zmeniť svoju prácu, ktorá ho nenapĺňala, nájsť spôsob, ako zarábať tým, že bude cestovať a písať články na blog. Čo sa mu aj podarilo... Ale každá práca má aj svoje negatíva. Môžete mať najlepšiu prácu na svete, vždy sa nájde krátky závan negativity, ktorý zmení váš pohľad na všetko, na celú vašu snahu niečo dokázať.
Lepšie je byť nenávidený preto, aký som, než milovaný preto, aký nikdy nebudem. (s. 110)
Influencer je pojem, ktorý vládne svetu. A nielen tomu virtuálnemu. Už sa človek ani len nepohne na mieste, aby ho neovplyvňovali všetky možné názory, aby sa nevyhol propagáciám či očakávaniu pozitívnych emócií. Ale je to skutočne tak? Prečo sa na Instagram nedávajú aj negatívne emócie? Lebo ich je vo svete dostatok a treba sa ich strániť? Nerobí to však z nás človeka, ktorý pôsobí ako vzor s nikdy nehynúcou pozitívnou náladou, pritom vo vnútri trpíme, bojíme sa povedať niečo zlé, pretože budeme odsúdení ako nekvalifikovaní, ako ľudia, ktorí niekoho sklamú len preto, lebo neprinášajú iba to pozitívne.
Publikácia Influencer zobrazuje vzostupy a pády mladého muža, ktorý chcel byť skvelým blogerom, prinášať ľuďom úsmevy a rady, ale pritom narazil na problém virtuálnych sietí a uvedomil si, že nie všetko je také, ako vyzerá alebo ako si predstavuje.
Dej príbehu sa však nesústredí iba na to, ako Milan zahodil svoju starú prácu, začal cestovať a zistil, že sociálne siete akceptujú iba to pozitívne a mnohí ľudia ho kritizujú preto, lebo nejde ich cestou. Na pozadí tejto veľkej témy sa odvíjajú jednotlivé mikropríbehy, ktoré vytvorili z Milana osobnosť, akou je dnes: opisy ciest, života v divočine, kde nebola voda ani elektrina, starostlivosť o zvieratá, spoznávanie nových kultúr a ľudí, stret s nebezpečenstvom, 15-centimetrovými pavúkmi, s krásou okolitých krajín, ale zároveň aj s nečistotou, chorobami, nezmyselnými zvykmi a tradíciami. Popri všetkom ukazuje svojim čitateľom pravú tvár sveta, so všetkým dobrým aj zlým, ale zároveň aj pravú tvár ľudí, ktorí podľahli internetu a moci sociálnych sietí a dokonalému životu, ktorý sa len taký zdá, pretože často pozeráme iba na povrch, ale nevidíme pod.
Každý bloger je influencer, no nie každý influencer je bloger. (s. 106)
Nie som zrovna čitateľkou, ktorá číta kniha od rôznych youtuberov, instagramerov a podobne, ale táto publikácia sa ku mne dostala a za to som vďačná, pretože i keď prvotný pocit bol negatívny, za čo môžu nesprávne zvolené slová, ale postupne autor svoje myšlienky rozvinul a čitateľ sa mohol do neho lepšie vcítiť a pochopiť, prečo robí to, čo robí.
So smiechom, ale i s uvedomením a porozumením budete čítať túto útlu knihu, v ktorej sa presuniete do rôznych častí sveta, objavíte skryté informácie, ktoré sa na sociálne siete nedostávajú, lebo ľudia ich nedokážu akceptovať, pretože nabúrajú ich zaužívaný stereotyp.
Z knihy sa na jednej strane stáva cestopis, na druhej autobiografia a na tretej dlhý článok na blogu. I keď ukazuje tienistú stránku virtuálneho sveta, ešte stále existujú ľudia, ktorí si to nevšímajú, resp. všetko ignorujú. Kniha možno nemá poučiť, vysvetliť autorovo konanie alebo ľuďom otvoriť oči. Možno nemá ani pobaviť či ukázať jednotlivé pozitívne i negatívne stránky jednotlivých krajín. Každý čitateľ si z nej môže zobrať niečo iné, no nikto nemôže spochybňovať jej slová, pretože ten, kto ich spochybňuje, ešte stále nepochopil, akú silu majú sociálne siete.
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Ikar. Knihu kúpite aj na ich stránke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára